piatok
19. 5. 17:00
(80 minút)
...miesto nezadané
piatok
19. 5. 19:00
(80 minút)
...miesto nezadané
Endokanabinoid
V ostatných inscenáciách nachádza Divadlo Stoka inšpiráciu v obraze Hieronyma Boscha Záhrada pozemských rozkoší. V inscenácii Endokanabinoid sa inšpirácie premietajú nielen do farebnosti a štylizácie kostýmov, ale aj do niektorých fragmentov a celkového vyznenia. Podľa Boscha si človek raj predstavuje ako nikdy nekončiaci rad pôžitkov. Hranica medzi dobrom a zlom, morálnym a nemorálnym je tam veľmi tenká a hrozba pokušenia stále prítomná. Podľa Stoky na tejto krehkej hranici balansuje aj človek súčasnosti. Stráca sa v hedonistickom opare, v honbe za pôžitkom sa zbavuje ľudskosti a svet je schopný prijať len cez statky a pôžitky. A to aj za cenu vlastného sebazničenia. Herecký kolektív na čele s režisérom Blahom Uhlárom pomocou čierneho humoru, irónie a sarkazmu odhaľuje hĺbku našich frustrácií. V pre nich typicky fragmentárnej forme si kladú otázku, či sa dnes viac bojíme smrti a bolesti alebo života.
SCENÁR Kolektív autorov RÉŽIA Blaho Uhlár VÝTVARNÁ SPOLUPRÁCA Miriam Struhárová HUDBA Lucia Piussi ÚČINKUJÚ Michaela Fech, Lenka Libjaková, Tomáš Pokorný, Peter Tilajčík, Martin Kollár PREMIÉRA 30. 9. 2022
Divadlo Stoka
Divadlo Stoka je prvé neštátne divadlo, ktoré vzniklo po zmene politických pomerov na Slovensku a funguje už od roku 1991. Jeho zakladateľom, umeleckým vedúcim a režisérom je Blaho Uhlár. Repertoár divadla je založený na princípe kolektívnej autorskej tvorby. Po tom, ako Stoka prišla o svoj priestor, sa jej rôznorodé aktivity zúžili na tvorbu a organizáciu vlastných divadelných inscenácií. V roku 2013 Stoka uviedla v premiére anglickú mutáciu inscenácie Neistý grunt. Od toho istého roku má divadlo nový súbor hercov, prevažne absolventov Katedry herectva a Katedry bábkarskej tvorby VŠMU. Aktuálne divadlo sídli v budove YMCA. Tvorba súboru je pravidelne prezentovaná na slovenských festivaloch.
Blaho Uhlár
1951
Študoval na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Od roku 1974 bol členom trnavského Divadla pre deti a mládež. Inscenácie, ktoré tu pripravil, najmä tie z konca 80. rokov už naznačovali jeho smerovanie k autorskému, alternatívnemu divadlu. Svoje predstavy o spôsobe divadelnej tvorby (fixovanie kolektívnej improvizácie) a tvare divadelnej inscenácie (dekompozícia) naplno rozvinul po založení nezávislého divadla STOKA v roku 1991. Po nedobrovoľnom zániku legendárneho priestoru a rozpade pôvodného súboru pokračuje s novým ansámblom pod názvom Divadlo Stoka. Okrem toho pravidelne režíroval napríklad v prešovskom Divadle Alexandra Duchnoviča a už od 80. rokov minulého storočia až dodnes pôsobí aj v známom trnavskom ochotníckom súbore DISK. Za svoju tvorbu získal niekoľko ocenení, medzi nimi aj Grand Prix Nová dráma/New Drama 2012 za dielo Pokus (V hľadaní spirituality)
Fotografie: Natália Zajačiková
Vznik inscenácie podporil Bratislavský samosprávny kraj a Hlavné mesto SR Bratislava prostredníctvom Nadácie mesta Bratislavy.
