Hunger/Slávnostné otvorenie festivalu
20.00 hod.
Slávnostné otvorenie festivalu za účasti ukrajinskej dramatičky Natalie Vorožbyt a nemeckého dramatika Falka Richtera – patróna 18. ročníka festivalu.
Natalia (Natalka) Vorožbyt
dramatička, scenáristka, režisérka, kurátorka divadelno-sociálnych projektov.
Venuje sa rozvoju súčasnej ukrajinskej drámy a dokumentárneho divadla. Je spoluzakladateľkou Divadla presídlencov, festivalu Týždeň súčasnej divadelnej hry, spoluautorkou dokumentárneho projektu Majdanské denníky, kurátorkou divadelno-sociálneho projektu Class ACT: Východ – Západ. Väčšina z týchto projektov vychádza zo skúseností s prácou s ľuďmi, ktorí zažili a zažívajú vojnu na východe Ukrajiny.
Je autorkou takmer dvadsiatich divadelných hier, ktoré inscenovali divadlá vo viacerých krajinách, vrátane Royal Court Theatre a Royal Shakespeare Company. K jej najznámejším titulom patria Sýpka, Majdanské denníky, Zlé cesty a Saša, vynes smeti – všetky tematizujú dôležité dramatické udalosti v dejinách Ukrajiny.
Vorožbyt je tiež autorkou scenárov pre krátkometrážne i celovečerné filmy a televízne seriály (ocenenia: scenár filmu Kyborgovia, 2017; televízny projekt Chytiť Kajdaša – najlepší seriál roku 2021). Za filmový režijný debut Zlé cesty získala cenu kritiky na off-programe Benátskeho filmového festivalu a sériu domácich umeleckých ocenení. V roku 2021 Ukrajina nominovala tento film na Oscara. Je laureátkou Ševčenkovej národnej ceny Ukrajiny (2022, hra Zlé cesty) a Štátnej Dovženkovej ceny za prínos pre filmové umenie (2021).
Preložila Nadežda Lindovská. Fotografia dramatičky © Volodymyr Šuvajev
Falk Richter
režisér a dramatik (1969, Hamburg)
Falk Richter patrí k najvýznamnejším dramatikom a režisérom súčasnosti. Vyštudoval réžiu v Hamburgu, v roku 1994 nasledovali jeho prvé režijné práce a vtedy aj scénicky debutoval ako dramatik. V roku 1999 sa presadil hrami Boh je DJ a Nothing Hurts ako dramatik a režisér najprv v nemeckojazyčnej oblasti. Čoskoro sa však zaradil – a dodnes patrí – k medzinárodne najvplyvnejším nemeckojazyčným divadelníkom s pracovnými zákazkami na najdôležitejších národných i medzinárodných javiskách, ako napríklad Schaubühne Berlin, Deutsches Schauspielhaus Hamburg, Schauspielhaus Zürich, Maxim Gorki Theater, Burgtheater Wien, Théâtre National de Bruxelles, Dramaten, Stockholm, Melbourne Theatre Company, Salzburger Festspiele a Festival d’Avignon. V posledných rokoch čoraz viac rozvíjal s herečkami a hercami , hudobníčkami a hudobníkmi a tanečníčkami a tanečníkmi projekty, ktoré vychádzali z jeho textov. Doteraz vytvoril vyše tridsaťpäť divadelných hier, ktoré sú preložené do viac než tridsiatich jazykov a uvádzajú ich zahraničné divadlá. K najznámejším patria Boh je DJ (Gott ist ein DJ), Electronic City, Pod ľadom (Unter Eis), Im Ausnahmezustand, Trust, Rausch, Fear a Small Town Boy. Medzi jeho posledné autorské produkcie patrí Touch, ktorú pripravil s Anouk van Dijk v Münchner Kammerspiele. Od roku 2020 patrí ako autor a režisér k umeleckému vedeniu tohto divadla.
20.30 hod.
Hunger
TEXT Peter Lomnický CHOREOGRAFIA Stanislava Vlčeková SCÉNA A SVETELNÝ DIZAJN Ján Ptačin VÝTVARNÁ SPOLUPRÁCA Alex Zelina KAMERA Filip Figel KOSTÝMY Andrea Pojezdálová TECHNICKÁ SPOLUPRÁCA Jozef Čabo PRODUKCIA Martina Širáňová RÉŽIA, HUDBA Jozef Vlk HRAJÚ Lenka Barilíková Spišáková, Ján D. Minárik, Daniel Raček PREMIÉRA 9. 7. 2021
Hlad – fyzický stav, ktorý si podmaňuje nielen naše telo, ale i myseľ. Postupne nás ovláda, zotročuje, definuje, pohlcuje, a keď ho neuspokojíme, začne nás zožierať zvnútra. Svet okolo nás prestávame vidieť jasne a dostávame sa na pokraj šialenstva. Hladné telo sa dá zachrániť príjmom potravy, čo však robiť, keď je hladná duša? Inscenácia voľne inšpirovaná rovnomenným, čiastočne autobiografickým románom Hlad nórskeho spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru, Knuta Hamsuna, predstavuje a analyzuje pojem hladu nielen z hľadiska jeho telesnej podstaty, ale tiež ako silnejúci fenomén súčasnosti – symbol človeka bolestne cítiaceho svoju prázdnotu a hladujúceho po živote, ktorý sa túto prázdnotu usiluje všemožne zaplniť a svoj hlad všemožne nasýtiť.
Debris Company
Kontinuálne pracujú a inšpirujú sa tanečným umením, výtvarným umením, site-specific projektmi či princípom hudobnej kompozície. V expresívnych, kontrastných, citlivých, ale i ostrých, vyhrotených pohyboch sa ukrýva silná téma, výpoveď a postoj tvorcov – hranice vedomia a nevedomia, dňa a noci, v ktorých zápasíme o svoje miesto, o svoju existenciu. V predstaveniach sú často vyjadrené rozkolísané hodnoty, pochybnosti, vzťah muža a ženy, zamyslenia sa nad otázkami identity, historickej pravdy v úzkom prepojení na súčasnosť, rovnako sa však ich aktéri dokážu nadchnúť, byť optimistickí, tešiť sa zo života so všetkým, čo k nemu patrí. Debris Company senzitívne a esteticky dokáže prepájať hudbu, pohyb, výtvarno a filozofiu. Takmer všetky performancie, ktoré vytvorili, charakterizuje silná téma, reagujúca na problémy súčasného človeka a spoločnosti. Výrazný výtvarný a hudobný koncept, vytváraný prevažne Jozefom Vlkom, práca s detailom dotvára strihový, štylizovaný a dynamický choreografický jazyk Stanislavy Vlčekovej.
Peter Lomnický
Dramatik, prekladateľ a dramaturg. Študoval filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a klasickú filológiu na Masarykovej univerzite v Brne. Medzi jeho prvé preklady patria hry z nemeckej jazykovej oblasti (Thomas Bernhard, Peter Handke, Roland Schimmelpfennig). Prekladá aj z angličtiny a zo starogréčtiny. Autorskou prvotinou uvedenou na javisku bola hra Slovenská klasika za 120 minút v Mestskom divadle Žilina, ktorú napísal spolu s Martinom Čičvákom. Dramatické texty Petra Lomnického vznikajú zväčša na objednávku konkrétnych divadiel, často v úzkej kooperácii s tvorivým tímom. Dramaturgicky spolupracuje najmä s Martinom Čičvákom a jeho hry často inscenuje Debris Company a najnovšie aj Divadlo SkRAT. Preložil viac ako desiatku hier a je autorom približne rovnakého množstva vlastných textov.
Jozef Vlk
V inscenáciách často zastáva nielen pozíciu režiséra, ale aj dramaturga, choreografa či autora hudby. Svoje diela tvorí ako hudobno-pohybové kompozície dopĺňané výraznými svetelnými a vizuálnymi prvkami. V zmysle postdramatického divadla fragmentarizuje text, za slovom hľadá predovšetkým pohyb, za motiváciou emóciu a v príbehu asociáciu alebo obraz. Práve spájaním slova s pohybom spolu s využitím nových médií vytvára diela, v ktorých nekonvenčne a kriticky (často využitím zámerného gýča či paródie) reaguje na aktuálne spoločenské otázky. Divákom nepredkladá odpovede, ale podnecuje ich k premýšľaniu. Vlkov spôsob práce s pohybom, priestorom či reflektovanie nových trendov v oblasti súčasného tanca a performancie z neho robí význačnú osobnosť domácej i zahraničnej scény.
CV autorov ↓
