Recyklácia v performatívnych umeniach: od kreativity ku komercializácii – I.
VSTUP NA PODUJATIE JE V REŽIME O-T-P (Očkovaní - Testovaní - po Prekonaní Covid-19). Ďakujeme za pochopenie.
REZERVÁCIA VSTUPENIEK LEN E-MAILOM NA: STUDIO12@THEATRE.SK.
Recyklácia je proces premeny odpadu na opätovne použiteľný materiál, v metaforickej rovine sa však dá aplikovať na scénické umenie v mnohých kontextoch. Recykláciu je však možné vnímať aj ako nevyhnutnú estetickú kvalitu divadla a performatívnych umení všeobecne.
Hoci divadelné predstavenie predpokladá opakovanie rovnakého výkonu aj niekoľko večerov po sebe, tento recyklovaný kultúrny produkt je paradoxne neustále ozvláštňovaný iskrou „nového“. V tomto zmysle by sa dalo povedať, že divadlo sa samo neustále regeneruje.
Z pohľadu histórie dochádza k prirodzenej recyklácii založenej na vývoji žánrov a štýlov. Klasické grécke tragédie recyklovali mýty o ich kultúre. Rimania neskôr recyklovali grécke tragédie a komédie. Túto trajektóriu nasledovali aj diela talianskej renesancie a francúzskeho klasicizmu. Dokonca aj William Shakespeare bol majstrom recyklácie rôznych materiálov: histórie Anglicka, stredovekých legiend, gréckych mýtov a podobne. Keď sa od konca 19. storočia začala pozornosť sústreďovať na režiséra, každá nová interpretácia klasického diela v sebe obsahovala aj recykláciu naratívov. V kontexte našej konferencie sa snažíme vyzdvihnúť súčasné postupy týkajúce sa konceptu „recyklácie“ v divadle a divadelnom umení.
Konferencia bude skúmať tri hlavné paradigmy:
1. Umelecký prístup:
Súčasné divadlo zdedilo mnoho po postmodernom divadle 70. a 80. rokov 20. storočia. Postdramatické divadlo je tiež ovplyvňované postmoderným divadlom, využíva metódy koláže, montáže, intertextuálnych spojení, interkultúrnych správ a popkultúrnych citácií (napríklad súčasná nemecká réžia). Dokonca aj v dramatickej tvorbe sme svedkami praktiky „prepisovania“ starých príbehov, ktoré sa premietajú do nových sociálnych kontextov, komentujú tradičné príbehy a využívajú známe archetypy. Žije divadlo dnes vo „večnom postmodernom čase“? Je myšlienka novosti navždy stratená? Aké sú umelecké hodnoty tohto druhu recyklácie a akým výzvam či obmedzeniam musí čeliť?
2. Kultúrny priemysel:
Recyklácia môže súvisieť aj s komercializáciou. Divadelní tvorcovia vo výraznej miere využívajú divadelné a nedivadelné materiály, ako napríklad adaptácie slávnych románov s ľahko rozpoznateľnými hrdinami, prepisy populárnych filmov, historické udalosti, životopisy známych osobností na komerčné účely. Dokáže súčasné divadlo odolávať pokušeniu nekonečne recyklovaných známych prvkov? Malo by? Festivalová kultúra a trh pre medzinárodné koprodukcie hľadajú „veľké mená“, ktoré vytvárajú určité typy inscenácií, a následne ich prezentujú po celom svete. Aké tlaky a nevýhody sa objavujú v takýchto scenároch? Ako festivaly úmyselne alebo neúmyselne diktujú charakter diel, ktoré vznikajú v divadlách?
Peniaze sú potrebné a môžu byť užitočné, no aké budú dôsledky, ak bude scénické umenie poháňané výlučne požiadavkami kapitálu a trhu?
3. Ekologické divadlo:
V neposlednom rade ide o recykláciu v jej najvšeobecnejšom kontexte. Naša planéta sa otepľuje. Môže divadelné umenie prispieť k zníženiu uhlíkovej stopy? Aké experimenty sú možné v produkciách, ktoré sú environmentálne uvedomelé a zbavené zbytočností? Aké verzie „chudobného divadla“ existujú? Môžu tieto divadlá rovnako zarezonovať, v zmysle hesla menej je niekedy viac?
Konferencia sa kvôli protipandemickým opatreniam uskutoční v dvoch fázach. Účastníci, prevažne zo Slovenska, ktorí sa budú môcť zúčastniť konferencie osobne prednesú svoje príspevky v prvej časti počas festivalu Nová dráma/New Drama. Druhá – medzinárodná časť konferencie prebehne cez online platformu 20. novembra 2021 v anglickom a francúzskom jazyku.
Organizátor: Slovenské centrum AICT v spolupráci s Divadelným ústavom.
Koordinátorka: Zuzana Uličianska
Konferencia sa koná pod záštitou Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Toto podujatie bolo podporené finančným príspevkom z Fondu LITA.
PROGRAM
9.30 - 10.00 REGISTRÁCIA ÚČASTNÍKOV
10.00 – 10.30
Jeffrey Jenkins – divadelný kritik a pedagóg
University of Illinois, Urbana Champaign, USA
prezident Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC - ONLINE
Privítanie účastníkov konferencie
Ivan Medenica – umelecký riaditeľ Festivalu BITEF, Belehrad,
člen výboru Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC zodpovedný za konferencie – ONLINE
Recyklácia divadla a festivalov – odpoveď na cestovné obmedzenia spôsobené pandémiou a/alebo ekologickým povedomím
Pavel Gregor, architekt, dekan
Fakulta architektúry a dizajnu STU, Bratislava
Recyklácia ako nástroj na podporu kreativity (kotolňa verzus kreatívne centrum)
V priestoroch bývalej kotolne Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave (autor budovy architekt Emil Belluš), vzniklo pričinením samotných študentov Kreatívne centrum fakulty. Cieľom centra je priblížiť a sprostredkovať architektúru, dizajn, ale aj iné druhy umenia formou workshopov, prednášok, divadelných, filmových, hudobných či iných umeleckých predstavení. Centrum je aj platformou na pracovné a neformálne stretnutia študentov rôznych umeleckých odborov, ale aj stredoškolákov a verejnosti.
10.30 – 11.00
Martina Pecková-Černá, Michaela Rýgrová, Viktorie Schmoranzova
Institut umění - Divadelný ústav, Praha - ONLINE
Udržateľnosť v českom divadle: viac ako len udržovanie
Noc divadiel sa v roku 2020 v Českej republike uskutočnila s mottom Divadlo a udr-život-elnost. Akcia tak reagovala na zvyšujúcu sa citlivosť k téme rešpektu voči životnému prostrediu medzi českými kultúrnymi organizáciami i jednotlivými umelcami ako aj na požiadavky zavádzania udržateľných postupov v celom sektore. Príspevok predstaví aktivity koordinátorov Noci divadiel, ktoré na tieto trendy a potreby nadväzujú.
11.00 – 11.30
Miloslav Juráni, divadelný vedec, výskumný pracovník
Divadelný ústav, Bratislava
Klimatická kríza v divadle: Recyklácia desivých obrazov a verejne známych faktov?
Katarzyna Pilarska, divadelná manažérka, prekladateľka
Divadelný ústav Zbygniewa Raszewského, Varšava
Čo všetko je recyklácia?
Keď dá sa povedať, že Shakespeare recykloval históriu, môžeme hovoriť, že divadlo recykluje klasiku? Na príklade súťaže Klasika živá a citátov z kníh, ktoré dodnes používame v jazyku sa autorka bude zamýšľať nad tým, čo všetko naozaj je recykláciou.
11.30 – 11.45 PAUZA
11.45 – 13.30
Michaela Mojžišová, operná kritička, vedecká pracovníčka SAV
Recyklácie recyklácie v súčasnom opernom divadle
Operný repertoár je dlhodobo užší než činoherný: jeho kmeňový dramaturgický korpus tvorí odhadom pol stovky divácky obľúbených titulov, ktoré sa opakovane vynárajú v nových hudobno-divadelných podobách. Recyklácia diel je v ostatných rokoch umocnená recykláciou inscenácií, keď produkcie vznikajú vo vopred dohodnutej spolupráci viacerých inštitúcií, prípadne si divadlá posúvajú remaky úspešných produkcií. Autorka príspevku sa zamýšľa nad výhodami i limitmi tohto, čoraz dominantnejšieho trendu.
Robert Bayer, operný kritik, hudobný publicista, redaktor
„Dich teure Halle grüß ich wieder…“ (und wieder und wieder…)
„Teba drahá sieň zdravím opäť…“ (a opäť a opäť…)
Re – interpretácia Wagnerovského kánonu v koncepte „bayreuthskej dielne“
Bayreuthské slávnosti diel Richarda Wagnera patria k najstarším operným festivalom na svete s kontinuálnou históriou. Ich repertoár pozostáva výlučne z desiatich hudobných drám Richarda Wagnera známych ako „Bayreuthský kánon“. Počas 109 ročníkov festivalu sa v divadle na „zelenom pahorku“ nehrávali žiadne iné hudobno-dramatické diela. Re-interpretácia performatívneho naratívu týchto opusov bola poznamenaná nielen dobovým vkusom, meniacimi sa estetickými kritériami a zdokonaľujúcimi sa vymoženosťami javiskovej techniky, ale aj politickými okolnosťami. Na príklade aktuálnej inscenácie Tannhäusera (réžia: Tobias Kratzer, 2019) sa zamyslíme nad problematikou „werktreue“ v opere a nad otázkou o možnosti jedinej správnej interpretácie opernej predlohy.
Ludvik Kavin, divadelník a politik
Theaterbrett, Viedeň
Škrupinky, z koerých se liahnu nové diela
Ide o recykláciu, reinštaláciu alebo jednoducho len o tvorivú myšlienku, keď JA v Ian McEwanovom románe V orechovej škrupinke (Nutshell,Nussschale) odhaľuje zradu a vraždu, ktorej sa dopustili jeho matka a strýko rovnako ako Hamletova matka spolu s jeho strýkom na Hamletovom otcovi? Ako blízko má McEwanovo JA k Shakespearovmu Hamletovi? Román dramatizovali divadelníci rakúskej skupiny Wortwiege (Kolíska snov) a dielo v súčasnosti uvádzajú na festivalu Bloody Crown vo viedenskom Novom meste.
Jana Wild, divadelná teoretička, pedagogička
Divadelná fakulta VŠMU, Bratislava
James Bond. SK. Od komercializácie ku kreativite
V 1990-tych rokoch akcie Jamesa Bonda inšpirovali slovenských autorov ku kolektívnemu projektu: tak v týždenníku Kultúrny život vychádzali na pokračovanie parodické príbehy slovenského superagenta Rogera Krowiaka. Viliam Klimáček, jeden z ich spoluautorov, o pätnásť rokov neskôr napísal libreto muzikálu Agent Krowiak zasahuje (hudba Michal Kaščák, premiéra 2007). Klimáček v ňom ďalej recykluje bondovské aj krowiakovské typy a zápletky, dodržiava schému ostro rezanej komiksovej gangsterky, ale zároveň ponúka príbeh, ktorý travestiu na komerčné príbehy ďaleko prekračuje. Akcie dôsledne lokalizuje na Slovensko, z ktorého sa stáva čosi ako skanzen, a vysmieva sa z národných stereotypov, mýtov a zvykov.
Miroslav Ballay, divadelný teoretik. pedagóg
Filozofická fakulta UKF, Nitra
Fenomény recyklácie v kontexte súčasnej nezávislej scény na Slovensku
Inovatívne trendy súčasnej nezávislej divadelnej kultúry na Slovensku. Rôzne fenomény prevažne z najsúčasnejšej divadelnej praxe, interpretačné sondy do vytipovaných divadelných a performatívnych diel, v ktorých sa do popredia záujmu sa dostáva tematika recyklácie v najrozličnejších kontextoch použitia.
Ján Šimko, dramaturg, režisér, pedagóg
Divadelná fakulta VŠMU, RTVS, Bratislava
Recyklácia, reprezentácia, rekonštrukcia, reakcia - Nové prístupy k realite v slovenskom dokumentárnom divadle
Divadlo založené na práci s dokumentmi, svedectvami, príbehmi, je v posledných rokoch medzi divadelníkmi a divákmi na Slovensku veľmi obľúbené. Tieto materiály prinášajú nové naratívy a inšpirujú autorov k vytváraniu nových (performatívnych) formátov a štruktúr. Možno ich vnímať aj ako recykláciu materiálov, prevzatých z rôznych realít, kontextov a diskurzov. Tieto nájdené „stopy života“ – dokumenty, texty, dialógy, prejavy, pohyby, fotografie, videá, objekty, ľudia, sú rekontextualizované do nových, predtým neočakávaných situácií, kontextov, diskurzov, kde sú re-konštruované a re-prezentované. Divadelní tvorcovia ako Sláva Daubnerová, Petra Fornayová, Divadlo Pôtoň, Divadlo Stoka, Divadlo SkRAT, Divadlo Gaffa, Divadlo Angle 92, Divadlo Nude či Divadlo PND zbierajú materiály, narábajú s nimi a z nich vytvárajú umelecké diela. Prečo sú pre nás všetky dokumenty a materiály, ktoré sú alebo predstierajú, že sú, prevzaté zo „skutočného života“ také zaujímavé?
13.30 – 14.00 PAUZA
14.00 – 15.30
Ivan Buraj, divadelný režisér, umelecký šéf HaDivadlo Brno - ONLINE
Od materiálnej a mentálnej recyklácii až k odmietnutiu rastu –„ Nerastová“ sezóna v HaDivadle
Prepojenie medzi dramaturgiou a prevádzkou v HaDivadle. Konkrétne príkladov materiálnej recyklácie aplikovaných v prístupe k scénografii, merchandisingu, ale aj ostatným sféram činnosti divadla. Od materiálnej recyklácie k mentálnej - k fenoménu multiplikácie vplyvov a podôb diela (dramatrugické úvody besedy, diskusie A2, remediácie, mediatéka). Dramaturgické a ekologické východiská, ktoré toto divadlo viedli k súčasnej sezóne venovanej téme „degrowth“ a k princípom v kultúre, ktoré kladú kvalitu nad kvatitu.
Monika Čertezni, výskumná pracovníčka, tanečníčka
Divadelný ústav, Bratislava
Reduce, Reuse, Recycle Dance / autentickosť a rekontextualizácia v tanci
Recyklácia v tanci je konštantným sprievodným javom. Moc tanca spočíva v jeho polysémii, ktorá spôsobuje, že konceptuálne, sociálne a umelecké roviny jeho významu sú v neustálej a živej vzájomnej interakcii. V klasickom tanci je recyklácia choreografie a libreta súčasťou baletnej inscenačnej histórie, je s ohľadom na reflektovanie vývoja interpretačnej tanečnej techniky baletu nevyhnutnosťou. V súčasnom tanci je recyklácia, citácia, vytváranie paradigiem, odkazov a konotácií zásadným zdrojom pre osobné výpovede umelcov.
Vo folklórnom tanci sa recyklácia pôvodného ľudového pohybového materiálu riadi potrebami scénického uvádzania, tanečné motívy sú kvalitatívne a obťažnosťou v štylizácii posúvané na hranice možností interpretácie. V choreografickej tvorbe tu rozlišujeme autentickosť a v rámci rekontextualizácie transkripciu a citáciu.
Klára Jakubová, divadelná herečka, fotografka, scénografka - ONLINE
Kosmopol – recyklácia identity
Divadelný projekt Kosmopol vznikol v Banskej Štiavnici v roku 2019 vďaka podpore FPU ako externá aktivita programu Mesta kultúry 2019. Vychádza z hlavnej myšlienky „renovácie identity”, zameriava sa na dejiny meštianskej spoločnosti Štiavnice 20-teho storočia. Zber materiálu, hĺbkový etnologický a historický výskum a realizácia projektu trvali rok, počas ktorého vznikol 150 stranový scenár na hranici fikcie a dokumentu vo forme polydrámy, teda viacvrstvového dejového rámca s paralelnými scénami. Inscenácia recykluje skutočné príbehy a skladá z nich nový svojbytný svet, ktorý sa odohráva na pozadí dobových politicko - spoločenských javov, ktoré sa, žiaľ, v súčasnej spoločnosti recyklujú aj samé. Scénografické riešenie inscenácie je na recyklácii doslova založené, keďže gro scénických prvkov, kostýmov ako aj rekvizít spočíva v reálnych dobových a funkčných predmetoch, ktoré kedysi patrili skutočným ľuďom a nesú si reálnu pamäťovú a materiálnu stopu.
Jozef Ciller, scénograf, pedagóg
Slovenské komorné divadlo, Martin
Zhmotnenie myšlienky cez recyklačné skúsenosti
Recyklácia posolstva svojich profesorov. Recyklácia tvorivého cyklu. Kultúrny priemysel
Ilustračné fotografie: z konferencie, ktorá sa konala počas festivalu Nová dráma/New Drama 2019.
