Pestré chorvátske divadlo stredomoria a kontinentu
Prednáška chorvátskej divadelnej teoretičky Željky Turčinović a rozhovor s chorvátskou dramatičkou Tenou Štivičić.
Chorvátsko je krajina
prelínania dvoch kultúr: stredozemnej a stredourópskej. Prvé písomné zmienky o
divadle nachádzame v liturgickej dráme z 11. storočia, popri tom existovalo aj
svetské divadlo kočovných hercov. Pod vplyvom talianskej renesancie tvorili v
Dalmácii a Dubrovníckej republike významní básnici a dramatici (komédiograf Marin
Držić). Stredoeurópska
tradícia sa v kontinentálnej časti rodí zo školského divadla reholí, najmä jezuitov.
V prvej polovici 19. storočia sa pod vplyvom romantizmu chorvátske divadlo začína
profesionalizovať a používa národný jazyk. Aj významní dramatici 20. storočia, Miroslav
Krleža a Ranko Marinković, sú predstaviteľmi uvedených dvoch tradícií. V
Juhoslávii sa dramatici pri kritike uchyľovali k metafore, v samostatnom
Chorvátsku už slobodne tematizujú nové malomeštiactvo a primitivizmus, aj
následky vojny, korupciu, diktatúru divokého kapitalizmu a ekonomickú krízu.
Tena
Štivičić: Tri zimy
Rodinnú ságu v troch obrazoch tvorí spleť
osudov niekoľkých generácií obývajúcich jeden záhrebský dom. Prostredníctvom
udalostí odvíjajúcich sa v období od druhej svetovej vojny mapuje pohnuté
životy postáv na časovej osi celého 20. storočia, od Rakúsko-Uhorska až po
dnešné samostatné Chorvátsko.
Za divadelnú hru Tri zimy, ktorá mala svetovú premiéru v londýnskom National
Theatre v roku 2014, získala Tena Štivičić prestížnu cenu udeľovanú po anglicky
píšucim dramatičkám – Susan Smith Blackburn Prize. Túto hru po uvedení v Londýne
a slovinskej Ľubľane zaradilo v roku 2016 do repertoáru aj Chorvátske
národné divadlo (HNK) ako autorkin druhý text na tejto scéne. Stala sa
divadelným hitom a najnavštevovanejšou inscenáciou HNK v tomto tisícročí. Dramatický
potenciál výnimočného textu si všimli aj divadelníci v Nemecku, Slovinsku
a Estónsku.
CV autorov ↓
